Švajčiarsky kantón Bern bez rúšok, Top of Interlaken, jazerá a všadeprítomnosť Slovákov

Autor: Soňa Fröhlichová | 4.10.2020 o 15:58 | (upravené 8.10.2020 o 18:21) Karma článku: 8,28 | Prečítané:  2689x

Prvé tri októbrové  dni som cestovala po kantóne Bern, so zastávkami v mestách Interlaken a Thun.  Vychutnala som si výhľady z Harder Kulm na jazerá Thun a Brienz. Očarilo ma mestečko Thun, ktorému dominuje hrad  z 12. storočia.

Prvý októbrový víkend sme opäť trávili v kantóne Bern, na brehu jazera Thun. Smelo môžem povedať, že kantón sa stal hitom nášho cestovania počas COVID-19. Po cca 1,5 hodinovej ceste od Ženevského jazera sme dorazili do mestečka Thun, ktoré som mala dlhšie zaradené v mojich cestovateľských plánoch po Švajčiarsku. Prvým prekvapením bolo, že mesto Thun neleží na brehu Thunského jazera ako som si predstavovala. Leží na rieke Aare (rovnako ako hlavné mesto Švajčiarska Bern), vo vzdialenosti 1 km od jazera. Je domovom najväčšej posádky Švajčiarskej armády. Mestu dominuje nádherný stredoveký hrad a Mestský kostol.

My sme však pokračovali ďalej do malej dedinky Gunten, kde sme sa ubytovali v hoteli, ktorý naozaj ležal na brehu jazera:-)

Druhé prekvapenie. Nasadili sme si rúška, (v kantóne Vaud sme si už na ne konečne zvykli), ale nikto nás nenasledoval. Po krátkej prechádzke historickým centrom mesta Thun sme si definitívne uvedomili, že v kantóne Bern rúška povinné nie sú. Počas troch dní sme ich použili len pri jazde  lanovkou. Príjemná zmena. Pozrela som aktuálne čísla pozitívnych prípadov COVID-19 v kantóne, okolo 50 za deň. Majú tu dôvod na mierny optimizmus:-) Žiada sa ešte dodať, že kantón Bern je druhým najväčším vo Švajčiarsku, rozlohou i počtom obyvateľov, ktorých je cca 1 milión.

Toto leto som sa vo viacerých blogoch venovala tomuto kantónu, predovšetkým jeho prírodným skvostom v regióne Jungfrau: Top of Europe – Jungfraujoch, najvyššie položená železničná stanica v Európe. V auguste sme  sa viac pohybovali po horách, tentokrát sme však zostúpili k jazerám. Prikladám mapu na lepšie zorientovanie sa:-)

Po úvodných prekvapeniach sme sa vybrali na stredoveký Thunský hrad, ktorý dominuje celému regiónu. Pochádza z 12. storočia. Je posledným svedectvom architektúry rodiny Zähringen. Vojvoda Berchtold zo Zähringenu je zakladateľom mesta Bern (1191), ktoré sa v roku 1848 stalo hlavným mestom krajiny.

Hrad sa vyznačuje vysokou strechou a štyrmi majestátnymi vežami, ktoré poskytujú panoramatický výhľad na mesto, hory i jazero. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

Hrad a historické múzeum dokumentujú na 5 poschodiach históriu regiónu. Pýchou hradu je rytierska sála, ktorá je jednou  z mála zachovaných z obdobia stredoveku.

 

Po prehliadke hradu sme zostúpili impozantnými schodmi do Starého mesta, ktoré si nás okamžite získalo svojou atmosférou.

Na malebnej pešej zóne sme si obzerali stredoveké domy. Našu pozornosť však priťahovala divoká voda, ktorú mládež využíva aj takýmto spôsobom:

Na našich potulkách sme nemohli vynechať mestečko Interlaken, ktoré má jedinečnú východiskovú pozíciu pre turistiku vo výnimočnom regióne Jungfrau. Z názvu vyplýva, že leží medzi 2 jazerami: Thun a Brienz. Mestečko ma cca 5600 obyvateľov. Pri malej prechádzke mestom si všimnete množstvo prestížnych hotelov, reštaurácií, obchodov s luxusnými hodinkami či kasíno. Mysteriózne pôsobí zábavný park Jungfrau, ktorý sme síce nenavštívili, ale upútal nás svojou stavbou z výšky 1363 metrov z vyhliadky Harder Kulm.

Top of Interlaken je oficiálny názov pre vyhliadku Harder Kulm, kde smerovali naše ďalšie kroky. Všimli ste si ako Švajčiari pri prezentovaní svojich turistických atrakcií  s obľubou používajú slovíčko TOP?:-) Už sme mali Top of the World, Top of Europe a teraz Top of Interlaken:-) Neďaleko centra mesta sme našli stanicu pozemnej lanovky a cca za 10 minút sme z vrchu Harder obdivovali  parádne výhľady na celé mesto, jazerá Thun a Brienz i okolité hory, nevynímajúc slávny trojlístok Eiger, Mönch, Jungfrau. Lanovka premáva už od roku 1908. Po fascinujúcej jazde sa môžete poprechádzať po vrchole a obdivovať drevené sošky, predstavujúce švajčiarske národné tradície či získavať informácie z náučných tabúľ. Potom už dorazíte do obrovskej reštaurácie so slnečnou terasou a predovšetkým visutou vyhliadkovou plošinou.

Žiada sa ešte poskytnúť stručné informácie o spomínaných jazerách, ktoré si nás získali na prvý pohľad. Sú nádherne čisté a sfarbené do tyrkysova. Jazero Thun je najväčším v kantóne Bern. Poskytuje príležitosti na vodné športy. Na jeho brehoch nájdete 5 hradov, môžete sa zúčastniť letných hudobných festivalov i podniknúť okružné plavby loďou s výhľadmi na zelené lúky, lesy, vinice či zasnežené vrcholky Álp. V dedinke Spiez sa údajne nachádza najkrajšia zátoka v Európe:-) Takto sme v nej oddychovali, zvedavo pozorujúc práve prebiehajúce svadby:

Jazero Thun predstavím ešte stručne v číslach. S rozlohou 48 kilometrov štvorcových  leží v nadmorskej výške 558 metrov. Priemerná hĺbka je 136 metrov, dĺžka 17,5 kilometra. S jazerom Brienz ho spája rieka Aare. Niektorí uprednostňujú práve jazero Brienz, tvrdiac, že hory sú pri ňom bližšie, príroda divokejšia a farba tyrkysovejšia. Najväčšiu hĺbku dosahuje v bode 260 metrov, čo ho radí k najhlbším švajčiarskym jazerám. Je o 6 metrov vyššie položené ako jazero Thun, jeho rozloha je 29,8 kilometrov štvorcových, dĺžka 14 kilometrov. Očividne jazerá nadchli aj môjho priateľa, ktorý podotkol, že budúce leto tu podnikneme okružnú jazdu na motorke:-)

Vrátim sa však spät k Top of Interlaken. Pochutnávajúc si na horúcom punči som zrazu započula našu krásnu slovenčinu. Zbystrila som pozornosť, či sa mi to len nezdá. Avšak ako už veľakrát predtým, opäť som narazila na Slovákov pracujúcich vo švajčiarskom cestovnom ruchu. Stáva sa mi to naozaj často, priateľ len prekvapene pozerá, keď na recepcii hotela, či v reštauračnom zariadení začnem komunikovať po slovensky. Mám už na to vycibrený sluch i zrak:-) Tieto dve dievčatá pracujú sezónne  na Top of Interlaken a ochotne súhlasili s fotografiou pre blog denníka SME:-)

Na Slovákov narážam vo Švajčiarsku veľmi často, nie je nás tu však toľko ako Portugalcov, Talianov, Srbov či Albáncov. Pozorujúc ich rodinné klany si kladiem často otázku, či aj my Slováci držíme v zahraničí rovnako svorne a pokope...Nejaké pozitívne príklady sa  určite nájdu:-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.


Už ste čítali?