Filmový tulák Charlie Chaplin našiel svoj domov na brehu Ženevského jazera

Autor: Soňa Fröhlichová | 26.2.2020 o 0:04 | (upravené 5.10.2020 o 9:58) Karma článku: 6,15 | Prečítané:  1080x

Týmto článkom by som chcela vzdať hold géniovi filmového umenia Charlie Chaplinovi, ktorý posledných 25 rokov svojho života strávil vo Švajčiarsku, v dedinke Corsier-sur-Vevey, v rezidencii s unikátnym výhľadom na Alpy a jazero.

Na úvod môjho druhého blogu venovaného môjmu životu vo Švajčiarsku sa chcem poďakovať všetkým čitateľom, ktorý si prečítali môj prvý článok a povzbudili ma k ďalšiemu písaniu:      https://sonafrohlichova.blog.sme.sk/c/521390/slovensko-sa-malo-stat-druhym-svajciarskom.html 

Samozrejme, že si uvedomujem momentálnu spoločenskú situáciu na Slovensku a možno to nie je práve najvhodnejšia téma v týchto dôležitých predvolebných dňoch. Ale tí z vás, ktorí si nájdu čas na prečítanie môjho článku až do konca, nájdu v ňom aj uctenie si pamiatky dvoch krásnych mladých ľudí...

Vedeli ste o Charlie Chaplinovi, že to bol mimoriadne spoločensky a politicky angažovaný človek? A to aj za cenu prenasledovania FBI a vyhostenia z krajiny? Vedeli ste tiež, že na sklonku života (v roku 1972, keď mal 82 rokov) sa mu dostalo určitého zadosťučinenia vo forme udelenia Zlatej sošky americkej Akadémie filmových umení a vied, ľudovo Oscara  za celoživotné dielo?

Tu je najdlhšie trvajúci standing ovation v histórii, ktorý trval 12 minút a dojatie Charlieho Chaplina bolo nesmierne. Bol to triumfálny návrat do USA takmer po 20 rokoch.

https://youtu.be/yA3kvfapu7g

Moja prvá návšteva neoklasickej usadlosti Manoire de Ban, v ktorej Charlie Chaplin so svojou rodinou prežil 25 rokov ma okamžite uchvátila svojim šarmom. Bola som si istá, že toto bude jeden z prvých námetov na môj blog o Švajčiarsku. Bol to neopakovateľný moment návratu do môjho detstva:  vianoce, sviatočná atmosféra, prevoňaný byt koláčikmi, kapustnicou, údeným a majonézovým šalátom. Mama trávila celý čas v kuchyni a môj otec a bratia sa váľali od smiechu pred televízorom pozerajúc nesmrteľné grotesky s Chaplinom. Priznám sa, že mne to vtedy až tak vtipné nepripadalo, radšej by som si pozrela Popolušku, napriek tomu to vo mne zanechalo nevymazateľnú nostalgickú spomienku na otca a celé moje detstvo. 

Sir Charles Spencer Chaplin (Charlot) sa narodil 16. apríla 1889 v Londýne. Stal sa legendou čierno-bieleho plátna a vôbec najdôležitejšou postavou histórie filmového priemyslu.

Údajne stál prvýkrát na javisku ako päťročný, zastúpil svoju matku v kabaretnom vystúpení, keď stratila hlas. Tu sa asi začala jeho neuveriteľná kariéra, ktorá trvala viac ako 75 rokov. Jeho detstvo bolo plné chudoby a životného strádania. Rodičia, kabaretní umelci, od jeho dvoch rokov spolu nežili, otec bol alkoholik a matka mala množstvo zdravotných a psychických problémov. Chaplin sa musel o seba postarať sám, často bol umiestnený v chudobincoch, alebo sa pretĺkal svetom opustený, hľadajúc obživu a miesto na prespanie.

A možno práve ťažké detstvo, tvrdá práca a nesporne veľký talent, ktorým bol obdarený, z neho urobili nesmrteľnú osobnosť. Na začiatku svojej umeleckej kariéry brázdil kabaretné pódiá po celom Anglicku, vystupoval v komediálnych skečoch, dostával malé divadelné role, z ktorých sa čoskoro vypracoval až na herca hlavných postáv. Začala o ňom písať tlač a kritika. Počas amerického turné si ho všimla filmovacia spoločnosť Keystone Studios a po príchode do Los Angeles mladý Charlie Chaplin začal postupne ovplyvňovať históriu svetovej kinematografie. 

Tulák so smutným pohľadom, klobúkom, úzkym sakom a širokými nohavicami, obrovskými topánkami, paličkou a samozrejme neodmysliteľnými malými fúzikmi, začal dobíjať svet.

V roku 1915 sa stal kultúrnym fenoménom a bol  považovaný za génia komiky. Ľudia ho milovali a on miloval ľudí. Na jeho filmoch vyrastali celé generácie.

Ženou jeho života sa stala Oona O'Neillová, dcéra nositeľa Nobelovej ceny, slávneho dramatika Eugena O'Neilla. Napriek 36 ročnému vekovému rozdielu, Chaplin si počkal na jej 18. narodeniny a v roku 1943 si ju zobral za manželku. Hoci tomuto vzťahu veril len málokto, ich manželstvo plné lásky a vzájomného porozumenia vydržalo 34 rokov a prinieslo osem detí.

Osobný život Charlieho Chaplina tak po troch neúspešných manželstvách začal naberať dobrý smer, avšak jeho popularita začala prudko klesať. Označili ho za kontroverznú osobnosť, obviňovali zo sympatizovania s komunistami a protiamerickej činnosti, nevynechali ani jeho, v tom čase, nie práve najpríkladnejší osobný život. Bol nútený ujsť pred prenasledovaním FBI a opustiť Spojené štáty. V roku 1953 nastupuje so svojou mladou manželkou a štyrmi deťmi na zaoceánsky parník Queen Elizabeth a usadzuje sa vo Švajčiarsku.

Na posledných 25 rokov svojho života (údajne tých najšťastnejších) si vyberá malebnú dedinku na brehu Ženevského jazera Corsier-sur-Vevey. Po bohémskych rokoch života práve tu nachádza svoju oázu pokoja a to pravé miesto pre výchovu svojich 8 detí (4 z nich sa narodili už vo Švajčiarsku).

Všetky deti sa vydali na umeleckú dráhu aj keď si Chaplin želal, aby sa z nich stali  lekári alebo právnici. Chcel im dopriať vzdelanie, aké sa jemu nedostalo. Vychovával ich v duchu: Nech budete robiť čokoľvek, robte to naplno. Chaplin bol vzorným otcom a milujúcim manželom. Deti mali pred ním obrovský rešpekt. Pravidlom v domácnosti bolo, aby rodina bola aspoň raz denne spolu pri stole.

Charlie Chaplin nemal rád Vianoce a paradoxne práve na Vianoce 25. decembra 1977 vo veku 88 rokov v spánku pokojne skonal. Zomrel vo svojom dome, obklopený milujúcou rodinou. Jeho deti založili Nadáciu Charlieho Chaplina a podieľali sa na vytvorení múzea v dome, v ktorom žili. Múzeum otvorilo brány prvým návštevníkom v roku 2016. A práve teraz vás do múzea Chaplin's World na diaľku pozývam. Je to jedno z najkrajších múzeí, aké som mala možnosť vidieť.

Už spomínaná usadlosť Manoir de Ban bola prerobená na múzeum venované životu a dielu Charlieho Chaplina. V dome sa nachádza množstvo originálneho nábytku a osobných vecí, ako aj rukopisov a rodinných fotografií.

Interaktívne štúdio zase umožňuje návštevníkom vstúpiť do filmového sveta Charlieho Chaplina prostredníctvom scén a dekorácii z jeho najslávnejších filmov.

V múzeu sa nachádza okolo 30 voskových figurín, ktoré boli vytvorené pre Chaplin's World v spoločnosti Grévin. 

Vonku sa môžete prechádzať po obrovskom pozemku plnom zelene a storočných stromov ako i nádherných výhľadov na Ženevské jazero a Alpy.

Nájdete tu aj reštauráciu a obchod so suvenírmi. Môžete si tu  kúpiť rôzne spomienkové predmety, ako aj DVD Chaplinových filmov.

 

Reštaurácia nesie názov The Trump a môžete sa v nej chutne najesť alebo len osviežiť nápojom na terase.

Na návštevu múzea si rezervujte minimálne tri hodiny. Začnite prehliadkou štúdia, do ktorého vstúpite z kinosály, v ktorom sa premieta približne desať minútový film o Chaplinovi. Na konci filmu sa opona zdvihne a vy zostanete milo prekvapení priamym vstupom do umeleckých ateliérov, ktoré vás okamžite pohltia svojim šarmom.

Charlie Chaplin je autorom viacerých múdrych citátov. Vyberám jeden z nich:

"Ži podľa svojej viery. Rob to, čo ti radí srdce...To, čo chceš...Ľudský život je divadelné predstavenie, ktoré sa hrá bez predchádzajúcich skúšok. Spievaj, smej sa, tancuj, maj rád...a ži intenzívne každý okamžik svojho života...skôr, než spadne opona a hra končí bez potlesku."

O živote Charliho Chaplina by som chcela ešte písať veľa. Nechcem vás však unaviť množstvom informácii, tak uvádzam o ňom  už len  v skratke zopár zaujímavostí:

  • meral 165 cm;
  • bol štyrikrát ženatý, mal spolu 11 detí (otec jeho poslednej manželky dramatik O'Neill sa zriekol svojej dcéry kvôli jej manželstvu s Chaplinom, Oona to síce akceptovala, ale nikdy sa s tým nezmierila);
  • nikdy neprijal americké občianstvo;
  • dlho presadzoval nemý film a bránil sa ozvučenému;
  • medzi jeho osobných priateľov patrili aj: Albert Einstein, Winston Churchill, Sofia Loren, Michael Jackson, Federico Fellini...
  • inšpiroval Michaela Jacksona k jeho slávnemu "moonwalk";
  • miloval cirkus, k excelentnému národnému švajčiarskemu cirkusu Knie ho viaže aj rodinné puto;
  • špekuluje sa, že Hitler od neho prebral typické fúzy (Hitler bol veľkým obdivovateľom Chaplina, samozrejme len po natočenie filmu Diktátor);
  • napriek 25 ročnému šťastnému pobytu vo francúzskej časti Švajčiarska sa nikdy nenaučil  francúzsky jazyk;
  • Kráľovná Alžbeta II. ho v roku 1975 povýšila do šľachtického stavu;
  • v Hollywoode založil filmové štúdio United Artists;
  • natočil okolo 90 filmov, k väčšine z nich napísal scenár, hudbu, sám ich režíroval a stvárnil hlavnú úlohu, (The Kid, Svetlá veľkomesta, Moderná doba, Diktátor);
  • nikdy sa nenechával zastupovať dablérom, všetky scény i tie nebezpečné natáčal sám, počas natáčania filmu o Hitlerovi mal posilnenú osobnú ochranu;
  • počas druhej svetovej vojny verejne žiadal o urýchlené otvorenie druhého frontu;
  • rakva s jeho telesnými pozostatkami bola odcudzená dvomi imigrantmi štyri mesiace po jeho smrti, avšak švajčiarska polícia páchateľov tohto činu rýchlo objavila. 

Pomaly končím môj blog, dopisujem posledné slová, vyberám fotografie a článok publikujem. Potom už sadám do auta a cestujem do Bratislavy. Chcem si splniť svoju občiansku povinnosť a v sobotu sa zúčastniť volieb. A v týždni si odskočím k zubárovi, ved aj ja patrím podľa našich najvyšších politikov:   " k tej hŕstke ľudí zo zahraničia, ktorí sa na Slovensko vrátiť nemienia a navštívia ho len keď potrebujú zubára. " Ja si dovolím ešte viac, pôjdem aj k mojej obľúbenej kozmetičke, kaderníčke a neobídem ani reštaurácie. Pôjdem sa poprechádzať s priateľkami do Starého mesta, tiež sa prejdem popri Dunaji z Karlovky, cez River Park až k nákupnému centru Eurovea. Možno si pôjdem so synom zabehať k mostu Lafranconi. A tiež si pôjdem pozrieť výhľad z Bratislavského hradu alebo reštaurácie UFO, tak ako už veľakrát predtým. A určite si pôjdem pozrieť film Sviňa.

Naozaj som nechcela spadnúť do konfrontačného hašterivého štýlu, ale...

Stalo sa mi to asi preto, že cítim dôležitosť nasledujúcich dní. Stalo sa mi to aj preto, že sa ma práve tento týždeň opýtal môj sympatický  kolega Švajčiar: "To v tvojej krajine sa stala tá vražda novinára ?" A ja som sa mu snažila vysvetliť nevysvetliteľné a cítila som pritom horkú príchuť na jazyku. A cítila som predovšetkým bolesť v srdci, už dva roky si uvedomujúc, že aj ja mám syna a nevestu vo veku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a že aj oni  si práve v tej dobe  pripravovali svadbu. Veľa vecí sa vám začne premietať v hlave a máte pocit, že život už nikdy nebude ako predtým..

Aj vás bolí pohľad na túto fotografiu, ktorá udiera na všetky zmysly svojou naliehavosťou lásky...?

Na záver článku si dovolím pridať ešte jeden Chaplinov citát z filmu Diktátor, ktorý sa mi zdá celkom aktuálny:

" Chamtivosť otrávila našu dušu. Naše vedomosti z nás urobili cynikov, naša chytrosť nás urobila neprístupnými a nezdvorilými. Premýšľame priveľa a primálo prejavujeme naše city. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť, viac ako chytrosť potrebujeme nežnosť a láskavosť. Bez týchto hodnôt bude život násilný a všetko bude stratené." 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vďaka patrí zodpovedným, ale to najťažšie nás len čaká

V tieto dni neplatia kategórie politickej odmeny alebo odplaty.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.


Už ste čítali?