Určite sa všetci zhodneme v tom, že tento rok je neobyčajný. Ani som si neuvedomila tohoročnú zimu (bol vôbec sneh?), potom sme vhupli do pandemickej jari a dôrazne sme boli upozorňovaní nechystať sa na letnú dovolenku v zahraničí.
I keď sme niektorí žili v nádeji, že sa vírus v letných horúčavách vytratí, nestalo sa tak. Cítime určité obmedzenia v našich životoch. Poďme sa však nato pozrieť z tej pozitívnejšej stránky. Tých pozitív vidím hneď niekoľko, ale budem sa venovať mojej téme cestovaniu.
Poznáme si svoju krajinu? Toto je ideálne obdobie na cestovanie a spoznávanie Slovenska, ktoré má čo ponúknuť. Momentálne síce na Slovensku nežijem, ale mám veľa čo spoznávať. V júni, keď sa situácia s COVID-19 trošku stabilizovala, nesmelo som pricestovala na Slovensko a navštívila prvýkrát osadu Magurka. Bola som uchvátená panenskou prírodou tohto miesta: sonafrohlichova.blog.sme.sk/c/540619/od-zenevskeho-jazera-az-na-magurku.html
To isté platí o mojom živote vo Švajčiarsku. Môj cestovateľský zoznam je stále ešte dlhý. Toto leto som si však niekoľko cestovateľských snov splnila.
Jeden z najväčších cestovateľských cieľov bol región Jungfrau v Bernských Alpách. Je to región plný protikladov, stúpa od brehov dvoch impozantných jazier Brienz a Thun k snehom a ľadom pokrytým štítom. Nachádza sa tu jeden z najkrajších horských masívov sveta s magickým trojlístkom Eiger (Ostrý), Mönch (Mních) a Jungfrau (Panna).
S veľkými očakávaniami sme sa teda vybrali v auguste na štvordenný výlet po Bernskom Oberlande. Pripravovali sme sa naozaj svedomito, otázkou nebolo čo chceme vidieť, ale čo vynecháme. Boli sme hrdí držitelia trojdenného lístku po celom regióne i lístku na vrch Schilthorn. Kde teda začať?
Voľba padla na vskutku malebné mestečko Grindelwald. Po cca dvoch hodinách cesty od Ženevského jazera sme si povedali, že si zaslúžime dobrú kávu. A dobrodružstvo začalo. Na námestí sme si sadli do jednej z kaviarni, objednali cappuccino s marhuľovým koláčom, a pred nami sa zrazu, vystupujúc z oblakov objavil Eiger v plnej kráse:-) Bez preháňania to bol fascinujúci pohľad, samozrejme umocnený pocitom dovolenky, pekným počasím a príjemnou spoločnosťou môjho priateľa:-)
Eiger (3970 m) nie je len taký obyčajný kopec, je výzvou pre mnohých skúsených horolezcov. Legendárna je jeho severná, takmer zvislá stena v dĺžke 1,8 kilometra, najväčšia v Alpách. Mestečko Grindelwald žije v znamení tejto hory, pod rovnomenným názvom tu nájdete hotel, chatu, parkovisko, obchod, bar, suveníry. Neodolala som a jedno pekné tričko s Eiger štítom vlastním už aj ja:-)
Mestečko Grindelwald bolo pre nás každodenným relaxom, vždy sme sa podvečer do neho vracali kvôli stredisku Top of Adventure a super sme sa vybláznili na miestnych atrakciách. Žiaľ kvôli tomu sme nestihli niektoré z miestnych turistických pozoruhodností. Ale keď mňa tie horské káry tak bavili...
Posilnení spomínanou kávou v znamení Eigeru, sme sa vybrali na neďalekú vlakovú stanicu, zistiť aké máme možnosti. Rozhodli sme sa pre horský priesmyk Kleine Scheidegg (2061 m). Opäť výborné rozhodnutie, počasie začalo byť premenlivé, bolo treba preskúmať terén a východiskovú pozíciu pre zlatý klinec tohto pobytu Jungfraujoch – najvyššie položenú železničnú stanicu v Európe. Musím sa pousmievať, pretože Jungfraujoch je známy aj pod názvom Top of Europe, čo je aj potvrdené číslami.
Naopak v mojom predchádzajúcom blogu o alpskej destinácii St. Moritz – názov Top of the World zaváňa trošku samozvanou samoľúbosťou:-) sonafrohlichova.blog.sme.sk/c/543269/sankt-moritz-luxusna-alpska-destinacia-znama-tiez-ako-top-of-the-world.html
Môj netrpezlivý priateľ navrhol ihneď prestúpiť na vlak smerujúci na Jungfraujoch. Ja som ho však presvedčila, že nie sme nato pripravení (oblečením ani mysľou). Následne sme strávili mimoriadne príjemné popoludnie na parádnom mieste Kleine Scheidegg. Poznávali sme okolie, objavovali malé jazierka, obdivovali miestnu flóru i tunajšie zjazdovky. Je tu aj niekoľko reštaurácii, hotelov, penziónov a horských chát. Zabávali sme sa pozorovaním horského masívu. Za ideálneho počasia ponúka Kleine Scheidegg jeden z najkrajších panoramatických výhľadov na preslávené trio Eiger – Mönch (4107m) – Jungfrau (4158 m). To nám však v tento deň dopriate nebolo. Štíty sa striedavo odkrývali a schovávali za oblakmi. Konečne som pochopila slová mojej kamarátky, fotografky Katky, ktorá tvrdí, že fotografie s oblakmi sú tie najkrajšie:
Svojou históriou nás zaujal hotel Bellevue, ktorý patrí k najstarším ešte existujúcim Grandhotelom z 19. storočia. Preslávili ho rôzne dokumenty a filmy, ktoré sa natáčali na týchto miestach. Boli tu ubytované filmové štáby aj s Oskarovými hercami. Uvediem film The Eiger Sanction (Clint Eastwood a George Kennedy), či film Downhill Racer ( Robert Redford a Gene Hackman).
Z tohto úžasného miesta sa nám veru odchádzať nechcelo, ale vedeli sme, že niektorý z ďalších dní sa sem musíme vrátiť, ako do východiskovej stanice vedúcej na Jungfraujoch. Pre zmenu sme však zvolili odlišnú trasu od Lauterbrünnen cez Wengen. Zabezpečili sme si ubytovanie v idylickej dedinke bez áut vo Wengene (1274 m). Môjho priateľa to sem veľmi ťahalo, pretože sa chcel priblížiť k miestu svetoznámeho, veľmi nebezpečného zjazdu mužov Lauberhorn (2472 m). Je to najdlhší zjazd na svete (4,4 km) a lyžiari v ňom dosahujú rýchlosť neuveriteľných 160 km/h. To ja nedám ani v aute:-)
Horskú dedinku Wengen sme sa snažili spoznať podvečernou prechádzkou po okolí. Ponúka množstvo ubytovania v hoteloch, penziónoch a chatách ale aj lanovku na horu Männlichen (2343 m), kde sme sa pre nedostatok času žial nedostali. Prekvapí vás i prenádherný výhľad na vodopád Staubbach v Lauterbrünnen, oproti ležiaca dedinka.
Ráno sme sa ešte pozdravili s kravičkou na našom balkóne a vyrazili prvým možným vlakom na Kleine Scheidegg a dlho očakávaný Jungfraujoch. Panoramatický vlak poskytoval nádherné výhľady na okolitú prírodu: zelené lúky, pastviny ale i štíty poprášené snehom či ľadovce.
Kleine Scheidegg sme už dôverne poznali, takže hneď sme sa hrnuli k nášmu cieľovému vlaku. Prestup bol trochu chaotický, bolo tam množstvo ľudí. Kým sa niektorí ešte zorientovávali, my už sme sedeli pohodlne vo vlaku, napriek tomu že sprievodcovia kričali "nur mit Reservation". Žiadnu sme nemali, ale ja už som bola rozhodnutá. Priateľ síce veľmi neisto, ale nasledoval ma:-). V sezóne je asi dobré mať rezerváciu...
Chvíľu sme sa ešte kochali ohromujúcimi výhľadmi a potom sme vošli do tunela v dĺžke 7,2 kilometrov, kvôli ktorému doslovne prevŕtali horu Eiger a Mönch. Toto majstrovské dielo navrhol a presadil v parlamente švajčiarsky vizionár a podnikateľ Adolf Guyer-Zeller.
Myšlienkami o tejto stavbe sa zaoberal už od roku 1893. Tunel sa začal stavať o tri roky neskôr a bol dokončený v roku 1912. Samozrejme, že stavbu sprevádzalo množstvo problémov, od nedostatku peňazí, zlé poveternostné podmienky až k žiaľ viacerým úmrtiam robotníkov v dôsledku stavebných nehôd. Táto ríša ľadu, snehu a kameňa, ktorú navštevuje v súčasnosti vyše milión turistov ročne, je vlastne ľadovcové sedlo, spájajúce dve štvortisícovky Mönch a Jungfrau.
Po vyše hodinovej jazde zubačkou sme teda vystúpili v stanici Jungfraujoch v nadmorskej výške 3454 metrov. Pre úplnosť musím spomenúť, že mali sme dvakrát možnosť vystúpiť a obdivovať výhľady cez sklenené vitríny v staniciach Eigerwand (2865 m) a Eismeer (3000 m).
Ponuka miestnych atrakcií v tejto úctyhodnej nadmorskej výške je obrovská. Naozaj neviete, ktorým smerom sa skôr vybrať. Môžete ísť do ľadového paláca, na vonkajšie vyhliadkové plošiny, výťahom môžete vystúpiť až do výšky 3572 metrov, kde sa nachádza astronomické observatórium Sphinx.
Nájdete tu aj reštaurácie, bufety, suveníry, výrobňu čokolády Lindt, predajne s luxusnými hodinkami, výstavu dobových fotografií zachytávajúcich výstavbu, pamätné miesta venované zosnulým robotníkom, sochu zakladateľa železnice či výstavu švajčiarskych tradícií Alpine sensation.
Nemyslím si, že sme videli všetko. Určite tu je možné stráviť celý deň. Nám zimomrivým je tu síce trochu zima, ale bola som statočná a vydržala som veľa:-)
Kto má rád hory, sneh a dobrodružstvo sa tu cíti ako v raji. Bez slov sa pozeráte, čo všetko príroda dokáže. Dych vám vyráža pohľad na Aletschský ľadovec. Moja priateľka Táňa, ktorá poctivo číta moje blogy pred ich publikovaním, vždy frfle na moje silnejšie výrazy. Ale pri tomto ľadovci si to neodpustím:-)
Aletschský ľadovec je najväčším dolinným ľadovcom v Alpách a celej kontinentálnej Európe. Má rozlohu 129 kilometrov štvorcových, dĺžku 22 km a šírku 1800 m. Jeho hmotnosť je viac ako 27 mld ton. Spolu s priľahlým územím je od roku 2001 zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Cestou späť sme boli odmenení asi najkrajším výhľadom na horský masív s jeho už spomínanými tromi statočnými:-) Vypili sme ešte kávu priamo pri nohách magického triptychu Eiger, Mönch, Jungfrau a ponáhľali sa do Grindelwaldu na obľúbené káry.
Atrakcie v Top of Adventure v Grindelwald vám ešte viac priblížim v jednom z nasledujúcich blogov. Ďalší blog bude však o kopci Schilthorn, ktorý je dodnes preslávený natáčaním Bondovky z roku 1969 V tajných službách jej Veličenstva. Samozrejme, že sme to poňali zodpovedne a vychystali sme sa naň ako Agent 007 a jeho Bond girl:-)
Na záver ešte úprimná poklona Jungfrauregiónu, ktorý nielenže splnil moje očakávania, ale ešte stále, aj po dvoch týždnoch po výlete mám zresetovanú hlavu, pokoj v duši a nesmiernu pokoru a vďačnosť, že mi je dopriate cestovať...
